The Beatles.

9. april 2012 at 13:22 | Potterová |  HUDBA
Hanbím sa, že tu mám otvorenú rubriku o hudbe, no bez článku o Beatles. Hneď to idem napraviť. Viete, pre niekoho sú Chrobáci klišé, "najlepšia kapela sveta, pff", no ja s týmito ľudmi nesúhlasím. Nepovedala by som doslova "najlepšia". Hudobníkov nemôžete len tak ledabolo porovnávať, hlavnie nie žánrovo. Celkovo, umenie by sa nemalo porovnávať. Nič nie je najlepšie. Len tam vonku sú jednoducho určití ľudia, ktorí vám prirastú k srdcu. A tým sú pre vás jedineční, tí "naj". Pre vás to môže byť úplne iná kapelka, iný človek, pre mňa sú to Chrobáci. Ak sa tam niekde nachádza nejaká chrobákovská duša, ako ja, zdravím ťa!

Beatles sú pre mňa základ, ako biele tričko a džíny v skrini každého človeka. Pre mňa sú jednoducho alfou a omegou celého hudobného priemyslu, bez nich by som sa nepohla nikam. Tak, ako raz Hemingway povedal o Markovi Twainovi a jeho knihe Huckleberry Finn : "Toto je to najlepšie, čo máme. Celá americká literatúra vychádza z tejto jedinej knihy. Pred ňou nebolo absolútne nič. A po nej nebolo napísané nič lepšie.", taký postoj mám ja k tomuto hmyzu. To je to najlepšie, čo máme. Celá hudba vychádza z týchto pánov. Pred nimi nebolo absolútne nič, a po nich už tobôž nie. Milujem každého z nich, dala by som všetko za to, aby John a George nezomreli. Aby bol George zdravý a aby Chapman nikdy neexistoval. Ich veci sú geniálne, jednoducho geniálne. Na Beatles stále nájdete nejaký ten detail, nejakú pesničku, ktorá vás prekvapí. Sú nekonečnou studňou osvietenia.Trinásť štúdiových albumov, množstvo kompilácií a prvé nahrávky, staršie raritné záležitosti, sideprojekty všetkých členov, ich potomkov, stále niečo nájdete.

Ja viem, že je tu neskutočné množstvo geniálnych skupín, Rolling Stones, Pink Floyd, Led Zepplin, Pearl Jam, staré rockové záležitosti, indie kapelky, čokoľvek (všetkých týchto ľudí milujem), ale The Beatles sú pre mňa proste THE BEATLES. Som šťastná, že som stihla túto éru ešte ako tak zažiť a že nepočúvam "tuc-tuc" hudbu (niektorých jedincov nedokážem pochopiť, aj keď každý má svoj vkus, pravda?). Som veľmi zvedavá, čo prinesú ďalšie generácie. Moje budúce dieťa, priprav sa na dávku kvalitnej hudby, muhaha už sa teším. Tak šup, šup, povinne si pustite nejaký ten song a užite si tento skvelý deň :)


Lebo The Beatles sú THE BEATLES.
 

Hanbím sa za seba, nesktočne sa za seba hanbím!

9. april 2012 at 12:24 | Potterová |  BLOG
Zabudla som na výročie vlastného Lumosu! No nezbi sa, Potterová! Celý deň bláznov bol zvláštny. Všetky eventy tú divnú nedeľu obyšli a stali sa buď ešte počas týždňa alebo až v pondelok. Nedeľa bola až príliš obyčajná. And yet, zabudla som na Lumos! Whaaaaat?! Ako sa to mohlo stať. No tak ti dodatočne prajem všetko najlepšie, a teším sa, že si to prežil takto dlho. To sa ešte nikdy nestalo, že by môj blog takto dlho vydržal. Nie, tento post nemá žiaden význam, okrem môjho nekonečného šťastia nad faktom, že sme tu spolu už 375 dní. Dúfam, že si z tohto miesta aspoň niečo odnášate, myšlienky alebo kúsok šťastia, nedajbože. :) Véľa šťástiá, zdráviááá.

Chlapi sú svine. V dobrom slova zmysle.

24. march 2012 at 23:29 | Potterová |  DIVNÁ TO, TÁ NAŠA PLANÉTA
Rozosmejú vás, až vám stiahne srdce a pred očami sa vám zahmlie, sú dokonalí, aj keď nie sú, zrejú ako víno a bez nich by to ženy neprežili. Ani oni bez nás. I say, love all the people. Milujme sa všetci navzájom. To, že sme nedokonalí nás robí dokonalých. Z vlastných chýb môžme poučiť druhých, tak sa ich nebojme urobiť. Nehaltujme sa a žijme naplno. Smejme sa. A buďme šťastní, veď na svete je kopa skvelých vecí, pre ktoré sa oplatí žiť, len ich musíte nájsť. Vo svojom srdci.

Mám takú jednu malú teóriu, o ktorú sa chcem s vami podeliť. Dnes zniem ako člen hippie hnutia tráva je zelená, obloha modrá, milujme sa, hare krišna, ale to nevadí. Mám skvelú náladu. Kvôli jednému nemenovanému chlapovi. Here it goes. Keď ráno ležíte v posteli, a naozaj naozaj sa vám nechce ani za boha vstať a váš mozog si vymyslí pať miliónov dôvodov, prečo v nej ostať, neísť do školy a do roboty a spinkať ďalej, zamyslite sa nad svojím dňom a nájdite si jednu vec, ktorá vás urobí šťastným. Jeden maličký detail, ktorý vám správí váš deň, ktorý spraví vás šťastnými. Zdvihne vás z tej postele a vy si môžete povedať, že tento deň bude skvelý, že bude stáť za to, že nebude zbytočný. Či už kvôli určitej osobe alebo eventu, na tom nezáleží. No ak si nič takéto nájsť nedokážete, musíte na sebe a svojom živote niečo zmeniť. Musíte sa urobiť šťastnými, lebo zomriete v smútku. A to sa môže stať v hociktorý deň vášho života. Aj zajtra. Žite svoj život naplno a šťastne. To dokážete, to je vaša jediná úloha na tejto Zemi. Love all the people. Lebo každý je strojcom svojho šťastia.
 


Jeder Mensch ist einzigartig und auf eigene Weise schön.

24. march 2012 at 23:06 | Potterová |  DIVNÁ TO, TÁ NAŠA PLANÉTA
Ľudia sú zvláštne zvieratá. Sú slabí, ovplyvniteľní, patetickí, hlúpi a sebeckí. A predsa sú schopní lásky, dokážu rozosmiať druhých a meniť svet, niekedy v dobré, niekedy v zlé miesto. Dokážu skomponovať hudbu, zachytiť krásu sveta na plátno, či vytvoriť dychberúce filmy; vystreliť sa na Mesiac, sledovať spermie či vyholiť si obočie a potom si ho opäť dokreslovať. Niekedy robia naozaj chujoviny. Sú v nekonečnom vesmíre a predsa si myslia, že sú jeho stredobodom, že svet končí pri atmosfére, a že najdôležitejšie sú peniaze. Sú smiešni. Sme smiešni. A je nás neskutočné množstvo. Sedem miliárd. Viete si predstaviť, koľko pôrodov a bolesti sa za týmto všetkým skrýva? (Niekedy mám pocit, že moje myšlienky patria oveľa staršej osobe, akou skutočnosti som. Nevadí.)

A predsa, každý z nás je unikátny a nádherný, svojím vlastným spôsobom.

Ľudia sú zvláštne tvory.

A píšu články, keď by už dávno mali spať.

A snívať o chlapoch.

Najlepšie s nemeckými titulkami.

(V pondelok mám zkúšky z nemčiny, držte mi palce.)

Dobrú noc a veľa šťastia.

3. march 2012 at 22:58 | Potterová |  BLOG
Zdravím ťa Lumos, a teba, tri a pol človeka, čo to tu čítaš. It's been a while. Napísala som si do svojho to-do listu aj to, že by sa tu už patrilo objaviť, no pochopiteľne, nič z toho oného listu sa počas tohto voľného týždňa neuskutočnilo. Veď načo. Všetku prácu som si nechala na zajtra, aj keď som bohu prisahala, že už v (minulý) pondelok začnem. Nie, čosi. Už sa teším.

Well, som šťastná. Momentálne. Mením svoj pohľad na svet, obdivujem nových ľudí a mám iné priority. Inak všetko postarom. Sem tam čítam, počúvam všetkých tých dokonalých pánov s dokonalými hlasmi, filmami sa u mna nešetrí, kto by to čakal, ale ja vezmem aj ceruzku a papier do ruky a dokonca ja kreslím, míňam peniaze na čaje a kávy atak, potom prídem domov za tmy, zaspím pred jednou ráno a som šťastná že žijem, na druhý deň vstanem ráno na obed a som šťastná že aspoň ako tak žijem. A tak dookola. Ale som šťastná. (Už by som mala spať.) Whoa, a ešte slintám nad britskými a škótskymi akcentmi.

Chcela som napísať väčší ospev na Into The Wild, lebo sa stal mojou filmovou hymnou. Aj životnou. No možno zajtra. (Chára, táto moja absencia, dúfam, že mi odpustíš, ty tri a pol človeka.) Dobrú noc a veľa šťastia.

Zajtra vám budem kývať z vrchola hory plnej stromov a snehu. Myšlienkami si ma nájdete.

2. february 2012 at 18:35 | Potterová |  MÔJ MIKROSVET
Je mi jej úprimne ale úprimne ľúto. Nezdieľa moje ideály, nepodporuje moje sny, nevidí tú krásu sveta, ktorú ja našťastie vidím. Žije vo svojej bubline neustáleho trápenia, peňazí a starostí. A ja je neviem pomôcť. Jediné, čo môžem spraviť, je usmiať sa na ňu cez slzy. Niekedy sa chytí malého vlákna, ktoré obklopuje moju dušu, no nikdy ten tlak nevydrží a pretrhne sa.

Som uprtostred pozeriania Into The Wild. Vďaka človeku, ktorý zmenil môj pohľad na našu zelenú planétu. Aj keď len málinko, tie zmeny sa nabaľujú a raz z nich vznikne skvelý život. Či už môj, alebo niekoho iný, to je už jedno. Sme rovnaké telo, rovnaká energia. A tak som si našla hymnu. Hymnu medzi filmami. (Aj to jej vadí, že pozerám filmy, a aktívne sa nezapájam pri fúkaní vzduchu do tej malej bublinky, o ktorú sa tak veľmi bojí, že jedného dňa praskne.)

Ten film je to najzmysluplnejšie, čo v tomto tisícročí bolo vytvorené. Ušité priamo na moju dušu, len žasnem nad Alexovými mišlienkami. Ako keby mi ich kradol priamo zo srdca a mysle.

A vďaka ďalším skvelým ľuďom si aj ja môžem urobyť svoje malé Into The Wild, hneď zajtra, s termoponožkami na nohách a niečím tuhým v batohu. Lebo dobrých ľudí ešte stále nájdete. Lebo dobrý ľudia ešte nevymreli.

Už nie som malé dieťa a patrilo by sa zaujať stanovisko.

9. january 2012 at 23:02 | Potterová |  MÔJ MIKROSVET
Viete, nechcem byť právničkou, lekárkou ani učiteľkou, vedkyňou a už ani psychologičkou alebo sociologičkou, ako som to zvažovala počas posledných dní. Odjakživa sa to u mňa striedalo ako u každého malého decka, ktoré chce byť tým, čo práve videlo v telke. A práve tie filmy. Umenie. Mám srdce umelca. Bez knihy v ruke, čaju v tej druhej, filmov - periel našich myslí, a hudby, ó, hlavne hudby by som žiť nedokázala. Posledné roky ma to profesne najviac ťahalo ku filmom. No byť pred kamerou, to nie je to správne miesto pre mňa. Dnes som sa opäť zamýšľala nad svojím osudom. Prišla som na to, že potrebujem prácu, ktorá by ma dokázala zabaviť, bola by mojím druhým domovom, dokázala ma ohúriť a stála by za to aj po tisícoch odpracovaných dní. A prišla som k záveru. Musí, musí, musí sa to týkať umenia, lebo som stratená. Tvoriť niečo každý týždeň JE možno výzva, no ja to risknem. Možno mi ten diplom zo ZUŠky z výtvarníctva nebol ani tak nahovno. Ale ja sa vlastne ani tak veľmi nechcem vydať typickou cestou, nie, bude to niečo lepšie. V Čechách, zemi mé rodné, je plná riť umeleckých vysokých škôl, fakúlt a katedier, roztrúsených po celej krajine. Možno to bude scénáristika, možno vizuálne efekty, možno architekt filmu. Možno to by bolo to správne. A možno to bude niečo iné, niekde inde. Bohvie, kam moje srdce zablúdi. No isté je, že k umeniu. No cítim, že som už na tej správnej ceste, ešte sa rozhodnúť kedy odbočiť. Na čo by ste ma tipli vy?


A ešte, už vôbec mi nejde o peniaze. Vedzte, že nudná práca za to nestojí! Mne len stačí pár dolárov na tie moje knihy, platne, lístky do kina, mať čo-to v chladničke a na účte. Zvyšok si pekne nechajte. Po čom túžite vy?

Where to go next