January 2012

Už nie som malé dieťa a patrilo by sa zaujať stanovisko.

9. january 2012 at 23:02 | Potterová |  MÔJ MIKROSVET
Viete, nechcem byť právničkou, lekárkou ani učiteľkou, vedkyňou a už ani psychologičkou alebo sociologičkou, ako som to zvažovala počas posledných dní. Odjakživa sa to u mňa striedalo ako u každého malého decka, ktoré chce byť tým, čo práve videlo v telke. A práve tie filmy. Umenie. Mám srdce umelca. Bez knihy v ruke, čaju v tej druhej, filmov - periel našich myslí, a hudby, ó, hlavne hudby by som žiť nedokázala. Posledné roky ma to profesne najviac ťahalo ku filmom. No byť pred kamerou, to nie je to správne miesto pre mňa. Dnes som sa opäť zamýšľala nad svojím osudom. Prišla som na to, že potrebujem prácu, ktorá by ma dokázala zabaviť, bola by mojím druhým domovom, dokázala ma ohúriť a stála by za to aj po tisícoch odpracovaných dní. A prišla som k záveru. Musí, musí, musí sa to týkať umenia, lebo som stratená. Tvoriť niečo každý týždeň JE možno výzva, no ja to risknem. Možno mi ten diplom zo ZUŠky z výtvarníctva nebol ani tak nahovno. Ale ja sa vlastne ani tak veľmi nechcem vydať typickou cestou, nie, bude to niečo lepšie. V Čechách, zemi mé rodné, je plná riť umeleckých vysokých škôl, fakúlt a katedier, roztrúsených po celej krajine. Možno to bude scénáristika, možno vizuálne efekty, možno architekt filmu. Možno to by bolo to správne. A možno to bude niečo iné, niekde inde. Bohvie, kam moje srdce zablúdi. No isté je, že k umeniu. No cítim, že som už na tej správnej ceste, ešte sa rozhodnúť kedy odbočiť. Na čo by ste ma tipli vy?


A ešte, už vôbec mi nejde o peniaze. Vedzte, že nudná práca za to nestojí! Mne len stačí pár dolárov na tie moje knihy, platne, lístky do kina, mať čo-to v chladničke a na účte. Zvyšok si pekne nechajte. Po čom túžite vy?

Well, dnes je tak paradoxný deň, že až.

7. january 2012 at 14:41 | Potterová |  BLOG
Práve som uprostred písania beletrizovaného životopisu do školy, ktorý mal byť odovzdaný už pred sto rokmi no smola - a pomaly si uvedomujem, že by sa trebalo nejak do školy aj začať pripravovať, no namiesto toho každý deň odflákam či už doma alebo vonku - a pri písaní toho čuda juda som si práve uvedomila že mám skvelý život. Naozaj. Práve sa dostáva na povrch moje optimistickejšie ja. Niekedy nad sebou fňukám, no dnes mám skvelú náladu. Nepochopiteľne. Papám biely čaj a počúvam Johna Mayera (a píšem, samozrejme), no a tak som mala chuť ovtoriť teba, Lumos, aspoň na chvíľočku, a podeliť sa, neobvykle, s týmto šťastným rozpoložením mojej mysle. Toto je čisto ospevný post mojej skvelej nálady, ktorá ma obchádzala pár stoviek dní. Well, hurrá! A kým sa teším, len tak, ako taký debilko, ignorujem svoj to-do list vycapený na ploche - čo si nenapíšem, to zabudnem - a popri pleasure vecí ako pozrenie konečne "Raňajky u Tiffanyho" a pravdepodobne aj novej epizódy Upírskych, musím ešte ten môj úplne kompletne dočista zbeletrizovaný životopis dopísať, mein Gott, začať sa učiť neminu, lebo milovaný lektor s profesorkou si myslia, že ja im v marci dám skúšku z nemčiny na B1, haha, zabudnite, pred ústnou skúškou sa potichu zabijem na záchodoch. Momentálne si hľadám vysokú školu, čítam o rôznych oboroch a zamestnaniach a neviem sa rozhodnúť. Môj najbackupnejší plán je zobrať džíp a ísť do afriky pomáhať chudobným deťom a ich rodičom. Plán mojej mamičky je ísť na vysokú a zarábať desaťkrát viac ako ona. Well, a ja si teraz môžem robyť analýzy profesií od rána do večera. Okej, klamem, nejakú tu predstavu už mám.

Tak, a teraz na vás chcem preniesť, telepaticky, kúsok z mojej skvelej nálady, či vám už chýba alebo nie. Bum, je to tam. Majte sa :)

mood? skvele, úžasne, najlepšie ako sa len dá, keď ignorujete otravných a sarostlivých rodičov a prázdne peňaženky. :) A čo, ako sa máte v novom roku? Jde to?

Sherlock Holmes : A Game Of Shadows aneb ako som tancovala od šťastia a potom sa zháčila.

4. january 2012 at 0:43 | Potterová |  FILMY
Práve som sa vrátila s preplneného kina, hneď po záverečných titulkách som vbehla do záchodov, lebo každý ďalší glg CocaColi bol samovražda, prešla som vyľudneným a pozatváraným obchodným centrom, nočnými kľudnými ulicami, vrátila sa do nášho malého bytu, dopila zbyšok tej onej CocaColi, dala vlasy do gumičky a začala premýšľať nad videným Sherlockom Holmesom, napísala recenziu na CSFD, ešte raz sa nad ním zamyslela, rozhodla sa otvoriť blog, ignorujúc čas, ktorý mi oznamuje lišta na mojom novom Jimovi a chcela vám popísať moju menšiu frustráciu. Ohľadom Sherlocka.

Najprv som sa zahryzla do môjho obľúbeného salsa nachos, ktoré vôbec nepovažujem za pikantné (no môj spolusediaci by s tým vôbec nesúhlasil, kedže mu to skoro spálilo celé hrdlo, ehm, amatér), čakala na začiatok pokračovania môjho dlhomesačne najobľúbenejšieho filmu. A dostala som skvelú podívanú, veľa orgazmických vizuálnych efektov a detailov, hudby od milovaného Zimmera, skvelú prácu Richieho, flirtovanie medzi Holmesom a Watsnom a ich milé herecké výkony, kopec humorných dialógov, sherlockovskú atmosféru, neskutočne pohnuté prevleky a myšlienkové pochody pána Sherlocka, no predsa. Niečo mi na tomto filme vadilo a ani neviem prísť na to, že čo. Maličký hlások vo mne mi hovorí, aby som utekala na CSFD a stiahla hodnotenie len na štyri hviezdičky, no ja to napriek tomu neurobím.

Zatiaľ som prišla s teoŕiou, že si to odniesol scénár. Až tak veľmi sa snažili o lepší sequel, že z toho urobili blockbuster, ktorý na vás od istého momentu chrlí jeden posun za druhým, a kým celú líniu chytíte, film sa končí. Teda mne to trošku trvalo, kedže som sa sústredila na milión vecí naraz, na hudbu, na kameru, na Downeyho (a ten bral najviac mojej pozornosti, muhehe) a jeho mimiku, pohyby a výmysly. Zajtra si tento snímok musím pozrieť ešte raz a prísť na to, čo mi to vlastne vadilo, lebo keď tak nad tým rozmýšľam teraz, ten scénár nebol zase až taký zlý. Možno som sa len zle vyspala alebo môj mozog má problém s toľkým kofeínom a príležitostne sa vypína. Who knows. Ak ste už mali tú česť tento film vidieť, prosím, podeľte sa so mnou o váš názor :).

No dúfam, že ste nový rok začali rovnako dobre ako ja, s dobrou náladou, veľkou dávkou dobrej energie, s čistým štítom, a že ho vám nič zatiaľ neskazilo. Ak aj áno, ignorujte to, nestojí to za to. :)

mood, ako sa cítim?
unavene, nadopovane, potešene, milo, hladne, smädne, jednoducho zmätene (dúfam, že tam je široké e!)-