February 2012

Zajtra vám budem kývať z vrchola hory plnej stromov a snehu. Myšlienkami si ma nájdete.

2. february 2012 at 18:35 | Potterová |  MÔJ MIKROSVET
Je mi jej úprimne ale úprimne ľúto. Nezdieľa moje ideály, nepodporuje moje sny, nevidí tú krásu sveta, ktorú ja našťastie vidím. Žije vo svojej bubline neustáleho trápenia, peňazí a starostí. A ja je neviem pomôcť. Jediné, čo môžem spraviť, je usmiať sa na ňu cez slzy. Niekedy sa chytí malého vlákna, ktoré obklopuje moju dušu, no nikdy ten tlak nevydrží a pretrhne sa.

Som uprtostred pozeriania Into The Wild. Vďaka človeku, ktorý zmenil môj pohľad na našu zelenú planétu. Aj keď len málinko, tie zmeny sa nabaľujú a raz z nich vznikne skvelý život. Či už môj, alebo niekoho iný, to je už jedno. Sme rovnaké telo, rovnaká energia. A tak som si našla hymnu. Hymnu medzi filmami. (Aj to jej vadí, že pozerám filmy, a aktívne sa nezapájam pri fúkaní vzduchu do tej malej bublinky, o ktorú sa tak veľmi bojí, že jedného dňa praskne.)

Ten film je to najzmysluplnejšie, čo v tomto tisícročí bolo vytvorené. Ušité priamo na moju dušu, len žasnem nad Alexovými mišlienkami. Ako keby mi ich kradol priamo zo srdca a mysle.

A vďaka ďalším skvelým ľuďom si aj ja môžem urobyť svoje malé Into The Wild, hneď zajtra, s termoponožkami na nohách a niečím tuhým v batohu. Lebo dobrých ľudí ešte stále nájdete. Lebo dobrý ľudia ešte nevymreli.