BLOG

Hanbím sa za seba, nesktočne sa za seba hanbím!

9. april 2012 at 12:24 | Potterová
Zabudla som na výročie vlastného Lumosu! No nezbi sa, Potterová! Celý deň bláznov bol zvláštny. Všetky eventy tú divnú nedeľu obyšli a stali sa buď ešte počas týždňa alebo až v pondelok. Nedeľa bola až príliš obyčajná. And yet, zabudla som na Lumos! Whaaaaat?! Ako sa to mohlo stať. No tak ti dodatočne prajem všetko najlepšie, a teším sa, že si to prežil takto dlho. To sa ešte nikdy nestalo, že by môj blog takto dlho vydržal. Nie, tento post nemá žiaden význam, okrem môjho nekonečného šťastia nad faktom, že sme tu spolu už 375 dní. Dúfam, že si z tohto miesta aspoň niečo odnášate, myšlienky alebo kúsok šťastia, nedajbože. :) Véľa šťástiá, zdráviááá.

Dobrú noc a veľa šťastia.

3. march 2012 at 22:58 | Potterová
Zdravím ťa Lumos, a teba, tri a pol človeka, čo to tu čítaš. It's been a while. Napísala som si do svojho to-do listu aj to, že by sa tu už patrilo objaviť, no pochopiteľne, nič z toho oného listu sa počas tohto voľného týždňa neuskutočnilo. Veď načo. Všetku prácu som si nechala na zajtra, aj keď som bohu prisahala, že už v (minulý) pondelok začnem. Nie, čosi. Už sa teším.

Well, som šťastná. Momentálne. Mením svoj pohľad na svet, obdivujem nových ľudí a mám iné priority. Inak všetko postarom. Sem tam čítam, počúvam všetkých tých dokonalých pánov s dokonalými hlasmi, filmami sa u mna nešetrí, kto by to čakal, ale ja vezmem aj ceruzku a papier do ruky a dokonca ja kreslím, míňam peniaze na čaje a kávy atak, potom prídem domov za tmy, zaspím pred jednou ráno a som šťastná že žijem, na druhý deň vstanem ráno na obed a som šťastná že aspoň ako tak žijem. A tak dookola. Ale som šťastná. (Už by som mala spať.) Whoa, a ešte slintám nad britskými a škótskymi akcentmi.

Chcela som napísať väčší ospev na Into The Wild, lebo sa stal mojou filmovou hymnou. Aj životnou. No možno zajtra. (Chára, táto moja absencia, dúfam, že mi odpustíš, ty tri a pol človeka.) Dobrú noc a veľa šťastia.

Well, dnes je tak paradoxný deň, že až.

7. january 2012 at 14:41 | Potterová
Práve som uprostred písania beletrizovaného životopisu do školy, ktorý mal byť odovzdaný už pred sto rokmi no smola - a pomaly si uvedomujem, že by sa trebalo nejak do školy aj začať pripravovať, no namiesto toho každý deň odflákam či už doma alebo vonku - a pri písaní toho čuda juda som si práve uvedomila že mám skvelý život. Naozaj. Práve sa dostáva na povrch moje optimistickejšie ja. Niekedy nad sebou fňukám, no dnes mám skvelú náladu. Nepochopiteľne. Papám biely čaj a počúvam Johna Mayera (a píšem, samozrejme), no a tak som mala chuť ovtoriť teba, Lumos, aspoň na chvíľočku, a podeliť sa, neobvykle, s týmto šťastným rozpoložením mojej mysle. Toto je čisto ospevný post mojej skvelej nálady, ktorá ma obchádzala pár stoviek dní. Well, hurrá! A kým sa teším, len tak, ako taký debilko, ignorujem svoj to-do list vycapený na ploche - čo si nenapíšem, to zabudnem - a popri pleasure vecí ako pozrenie konečne "Raňajky u Tiffanyho" a pravdepodobne aj novej epizódy Upírskych, musím ešte ten môj úplne kompletne dočista zbeletrizovaný životopis dopísať, mein Gott, začať sa učiť neminu, lebo milovaný lektor s profesorkou si myslia, že ja im v marci dám skúšku z nemčiny na B1, haha, zabudnite, pred ústnou skúškou sa potichu zabijem na záchodoch. Momentálne si hľadám vysokú školu, čítam o rôznych oboroch a zamestnaniach a neviem sa rozhodnúť. Môj najbackupnejší plán je zobrať džíp a ísť do afriky pomáhať chudobným deťom a ich rodičom. Plán mojej mamičky je ísť na vysokú a zarábať desaťkrát viac ako ona. Well, a ja si teraz môžem robyť analýzy profesií od rána do večera. Okej, klamem, nejakú tu predstavu už mám.

Tak, a teraz na vás chcem preniesť, telepaticky, kúsok z mojej skvelej nálady, či vám už chýba alebo nie. Bum, je to tam. Majte sa :)

mood? skvele, úžasne, najlepšie ako sa len dá, keď ignorujete otravných a sarostlivých rodičov a prázdne peňaženky. :) A čo, ako sa máte v novom roku? Jde to?

2012, be gentle.

31. december 2011 at 12:49 | Potterová
Tento škaredý rok sa konečne končí. Pevne verím, že ten ďalší bude skvelý, cítim to v kostiach. Na rozlúčku s dvetisíc jedenástkou som si prečítala všetky moje staré články a som veľmi rada, že mám tento svoj Lumos. Mám tendenciu vypúšťať z hlavy nepodstatné detaily všedných dní a nebyť teba Lumos, ani neviem, čo som za celý tento rok robila. No taktiež mi nedalo nepousmiať sa nad niektorými vetami. Niektoré boli na mňa až príliž poetické, iné zase príliž pesimistické a také zvláštne. Ako keby som sa v týchto článkoch menila a na povrch sa dostávalo nejaké moje dvojčia, alterego, who knows. Takže mi neverte. Vôbec. Ani na chvíľku. V skutočnosti takáto nie som. Muhehe. Alebo len niekde veľmi pod povrchom. Čo môže byť kľudne pravda. Som blíženec a mám veľa pováh a pod každou vstvou sa nachádza úplne iná osoba. Ani neviem, či som sa stretla s každou z nich.

Dnešok bude skvelý deň, ak nie party hard tak aspoň strávim posledné hodiny s priateľmi a s rodinou, laughing my ass off. Práve som dokončila tiramisu, ešte pár ezas ňuňas chlebíčkov si urobím, nejaký ten šampus vezmem do ruky a konečne sa vysmejem do ksichtu tomuto škaredému roku a objímem ten nový.


Želám vám veľa lásky, šťastia, pohody, peňazí, ak niekomu z vás chýbajú, málo nervov a nech sa vám v novom roku splní všetko, po čom túžite. A tebe, Lumos môj, žiadne errory, veĺa návštevníkov, komentárov a aby ťa tvoja majiteľka nezanedbávala. Arrivederci, Maxihra končí.

MOOD
muehehe, plná energie -
wú, v rádiu idú Beatlesáci, neverím -

Meet captain Jim Björn Morrison aneb moji rodičia asi vykradli kostol.

26. december 2011 at 21:28 | Potterová
Valná väčšina koláčov v okruhu jedného kilometra od môjho lačného žalúdka je zaistená a všetkým zvyšným hrozí nebezpečenstvo tretieho stupňa. Rybičky sú zjedené, rezne detto, najbližšia rodina ponavštevovaná, pootravovaná, taktiež vyjedená a trošku poohováraná. Vianočná atmosféra dokonale vychutnaná. Vianočné svetielka to opäť všetky prežili no baliaci papier ešte stále leží mŕtvy a dotrhaný pod našou nórskou jedličkou z Dánska. A jeden z balíčkov obsahoval gigantické prekvapenie. Neverím, neverím, neverím, muhehe.

Zoznámte sa, toto je kapitán Jim Björn Morrison, MacBook. Alebo jednoducho len Jim. Mám potrebu nazývať nežijúce veci mužskými menami a väčšinou skončím stále pri kapitánoch a Jimoch *grin*. Kapitán Jim starší je už v dôchodku, á vymenený asi každý kĺb, ktorý sa vymeniť dá, je hluchý, veľké hebedo jedno, no slúžil dobre. Bude presunutý do kuchyne, kde sa poriadne nafetuje kadejakých olejov a výparov a potom pôjde do šrotu. Zlatúšik. Oddnes vám budem písať z tepla postele s hrnčekom teplej kávy alebo čaju v ruke. To bude poholíčko. Zakývajte novému kapitánovi!



Dúfam, že ste si Vianoce užili plnými dúškami, aspoň na pár dní si oddýchli a mali pokoj, vychutnali si celú tú atmosféru a prežili ste to všetko v zdraví. Len toľko som chcela :)

mood aneb stav mojej mikromysle
spokojná (veď kto by nebol, muhehe) -

Šťastné a veselé!

24. december 2011 at 15:36 | Potterová

Všetkým vám prajem šťastné a veselé prežitie sviatkov, pohodu, lásku, funkčné vianočné svetielka, hrdlo bez žiadnych zaseknutých kostičiek, aby ste neušpinili vianočné obrusy, nedorezané ruky od baliaceho papiera, nádhernú atmosféru, aby sa vám splnili všetky želania a túžby, a aby vám dobrá nálada vydržala čo najdlhšie! :) Ľubím vás, a odoberám sa požierať fajnotky a koláčiky do kuchyne. Ja ten pôst nikdy nevydržím. Rybičky moje, kdeže len ste?

.

Ú lala.

29. september 2011 at 22:33 | Potterová
Drahý lumos, hlboko sa ti ospravedlňujem, že ťa takto verejne a škaredo zanedbávam. No prišla škola, volleyballový klub (z čoho sa strašne teším), viac jógy a meditácie, viac úplne nekomerčnej hudby, viac housovania a truebloodovania sa, viac kávy a čajov, viac usoplených vreckoviek a minutých muconasalov a na teba čas nezůstal. Snažím sa hrať na gitaru (opäť) a dokonca som sa prekonala ju aj naladiť (vlastnoručne) a neurvať si pritom oko ani strunu *grin*. Snažím sa obklopovať sa pozitívnymi vecami a nemyslieť na tie zlé, a robiť to, čo ma baví (a škrtať zo svojich to-dos listov). Musím sa vrátiť aj k photoshopu. Veď prídu chladné uzimené októbrové večery a hneď si nájdem nejaký ten čas, aj svér. Rozmýšľam o budúcnosti, kam sa podejem, čo urobím. Chcela by som sa stretnúť so svojím dvadsaťpäť ročným ja. Aby mi poradilo a nakoplo ma. Chcem si kúpiť tarotové karty, ha.

Dúfam, že vy tam na druhej strane sa máte fajn. Posielam pozitívnu energiu a odoberám sa. Čítať. :) (Tá kniha mi nedá, urobím asi review. Lebo čo je veľa, to je veľa.)

Oaoaó aoaó aoaoaoaoaoaó.

22. august 2011 at 11:38 | Potterová
Fú, dvadsaťdva dní, to je dlhá doba! No, krútim sa medzi knihami, hudbou, priateľmi, rodinou, kávami a čajíkmi, foťákmi a počítačmi a blog je niekde v úzadí. Nebojte sa, je to len permanetný jav. Musím sa pochváliť, že som bola na koncerte PPE. Ha, v prvej šóre, a aj som si jedného z nich aj touchla. No aj tak, nezbavím sa pocitu, že tieto prázdniny sú jedny z najpodivnejších ever. A najviac podivné je na tom, že táto domnieka pláve od jedného človeka k druhému (a nie je to len moja mozgová vada, haha). Plánujem premaľovať izbu, kúpiť si lomofoťák (asi Dianu +, to by bolo epic), a objednať si nejaké veci zpoza veľkej mláky. Teda dúfam a modlím sa. No ale idem ja, majte sa a nejak tých pár dní si ešte užite.

WHAT DO YOU GET FOR THE MAN WHO HAS... EVERYTHING?

31. july 2011 at 18:27 | Potterová
Čo dal 31. Júl roku 2011 : Chcelo by to aktuálku, aby ste nepovedali, že vás zanedbávam. Vlastná káva sa ma snaží zničiť v podobe vriaceho útoku, momentálne máme tichú domácnosť, čo je pekelne nahovno, lebo sa človek vôbec bojí ozvať, a ešte ani péesko nepočúva. Divný to svet. A ešte som sa dala na nidra jógu a tak ma to vystrašilo, že sa toho normálne bojím. A vraj že také veci sú bežné. "Nič si nerobte z toho", keď vidíte všetkých svätých. Človek by čakal, že sa to nestane hneď pri prvom pokuse. Scared the shit out of me. Ešte že o chvíľku ide milovaný Michael Douglas a Hra, ktorú som videla päťkrát, no JOJka ma vždy poteší, keď ju dajú znova a znova. Yep.

PÁR NEPODSTATNÝCH TÝŽDŇOV A DNÍ.

12. july 2011 at 12:00 | Potterová
27.6.2011 : Dnes som videla slovenskú verziu Daniela Radcliffa (umreli by ste z tej podobnosti) a polo-Andyho-Murrayho. A spala som kráľovsky. Mám ja ale šťastie. Plus jedna maličkosť. Prečo musí ta Blava rozhodovať aj v našich malebných Košiciach. To máme málo úradov, šéfov a papalášov?
 
 

Advertisement
Reklama