KEBY BOLO KEBY

Keby ľudia svoje blogy nerušili.

5. december 2011 at 19:25 | Potterová
Týmto článkom zakladám novú rubriku KEBY BOLO KEBY, v ktorej oddelím moje kultúrne ospevy od ostatných nepolemických blogových žvástov; plnú úvah a myšlienok na tému "Prečo nemá chrúst šesťnásť nožičiek." a podobných.. životných problémov.

Predstavte si, že váš blog by bol vašim zrkadlom. Nič by ste pred ním netajili, bol by vaším priateľom, no hlavne, bol by vaším celoživotným parťákom. Predstavte si, že ho zakladáte niekedy na prahu dospelosti alebo v pätnástich, to je jedno, a potom si ako šesťdesiat, sedemdesiat ročná babička čítate staré články a smejete sa nad svojou možno hlúposťou, pochabosťou alebo názormi a ako píšete s okuliarmi na nose o novom recepte na koláč alebo kde ste so svojim Manom strávili prázdniny a ako vás nepočúvajú vnúčatá a stále žobronia o sladkosti. Stalo sa takéto vôbec niečo? Existuje vôbec takto unikátny blog? Povedzme, päťdesiat ročný blog? Nebolo by to milé? :) Táto myšlienka mi napadla pri prezeraní tohto blogu jednej pani, babičky. Tiež milá to záležitosť. No viete, niečo dlhodlhodlhotrvácnejšie by tiež potešilo.


Osobne nemám nič proti dôchodcom, niektorí ľudia majú, a dokonca sa teším, keď jedného dňa budem mať okolo seba vlastnú rodinu, na voľný čas (na ktorý sa odvolávam už dnes, v ktorom budem robyť všetko, čo som nestihla teraz). No nie na typicky "vysoký" dôchodok slovenský. Zabudnite. Ja budem niekde minimálne na Österreichu. Minimálne. Ak sa to tu dovtedy nezmení. K lepšiemu. No naspeedované, akčné, agresívne a odporné babizne v MHD a knižniciach by som bila ich vlastnými paličkami. Lebo ono to je tak odporné a čaká to od mladých slušnosť a modré z nebe. Tudle.


Pre niekoho je blog(govanie) možno strata času, no ja v tom vidím srandu, nových ľudí, cibrenie si písomného prejavu, prezentáciu seba samého. A kultúru. No nie? :) No som pomerne osoba prchká a presťahovala som sa asi už.. pravdu? Dvadsaťkrát? Ak počítam všetky tie výplody mojej detskej mysle. Á, neľutujem. No milý môj lumos, včera si prežil svôj ôsmy mesiac, darí sa ti, chlape! Teba si nechám hodně dlouho.
 
 

Advertisement
Reklama